|
Anton Michalica, jeden z pilierov organizácie Misia mladých pôsobiacej v Tvrdošíne si našiel čas na to, aby predstavil bližšie svoju prácu a zodpovedal na niekoľko otázok. Ako vyplynulo z rozhovoru – verím, že sa čoskoro všetci vidíme na Orave :)
O organizácií Stručne prosím predstav Misiu mladých Organizácia vznikla v roku 2003, ja v nej pôsobím od roku 2005. Poslanie ľudí, ktorí v nej pôsobia spočíva v práci pre tých, ktorí to najviac potrebujú, ktorých spoločnosť odsúva na bok zo spoločenského života. Organizácia je postavená na kresťanských hodnotách, i keď ich priamo nikomu nepodsúva. Jej základ je postavený na slovách Ježišových – neprišiel som, aby som sa nechal obsluhovať, ale aby som slúžil. Skús sa na chvíľu vžiť do role detí a mladých, ktorí navštevujú klubovňu Open Space. Ako by asi charakterizovali tohto miesta? Spektrum klientov je z rôznych hľadísk veľmi široké a to najmä preto, že sme malé mestečko, ktoré má slabú ponuku sociálnych služieb, voľnočasových a iných aktivít pre deti „ulice“. Pre niektorých je to miesto kam si prídu oddýchnuť a zahrať, pre niektorých je to miesto kde hľadajú aj zmysel života, osobné naplnenie. Myslím, že pre niektorých znamená naozaj veľmi veľa. Ako vnímaš svoju úlohu? Snažím sa byť autoritou, kamarátom a niektorých situáciách aj vzorom. Vzorom hlavne v tom – nebáť sa ísť k tým, ktorí to naviac potrebujú. Keď to dokážem ja, ani mladí ľudia, ktorí ku nám prichádzajú, sa nebudú báť pomôcť. Učím ich ľudským hodnotám a tolerancii ku ľuďom rôzneho rasového, sociálneho a majetkového pôvodu. Veď to čo robí človeka človekom je schopnosť pomôcť druhým. Ak ich nič iné nenaučím, tak aspoň toto.
Ktoré z ponúk a služieb, ktoré poskytujete by si vyzdvihol? Naša klubovňa, keďže je to v meste Tvrdošín takmer jediná alternatíva ku krčmám a barom. Zo služieb je to situačná intervencia. Problémy, ktoré vznikajú môžeme riešiť a takto sa spoločne učiť sociálnym zručnostiam. Rovnako aj kontaktná práca. Dieťa vie, že ak ho budú biť, tak môže prísť a povedať mi to. Získa nádej a ak dáš niekomu nádej, tak mu dávaš veľmi veľa. Ak človek aj veľmi nepomôže, lebo to nie je v jeho kompetenciách a možnostiach, tak aspoň dodá nádej. O Asociácií NPDM Stali ste sa jedným z prvých členov Asociácie NPDM. Čo pre teba znamená platforma, v rámci ktorej by mali nízkoprahové programy spolupracovať? Mne tak teraz napadlo, že tak ako je samému človeku smutno tak aj organizácií, ktorá na Orave pôsobí ako jediná. Človek sa nemá s kým porozprávať o tom čo sa rieši. Podľa mňa je to dobrá možnosť. Organizácií pribúda, ale doposiaľ nekomunikovali a teda jej vznik je dobrý najmä preto– aby sme komunikovali. Ja mám skúsenosť, že vznikajú rôzne platformy, na začiatku sa povedia úžasné myšlienky a v priebehu polroka až roka je to „mŕtve“. Ako podľa teba zabezpečiť, aby Asociácia bola živá? Pokiaľ to budú ľudia považovať za užitočné, tak bude fungovať. Lebo naozaj myšlienky, dokumenty a plány môžu byť obrovské, no pokiaľ ľudia stratia dôveru a nádej v podstatu, tak to nebude fungovať. Keď bude Asociácia len „chrličom“ nejakých strašne formálnych dokumentov a výstupov a stratí to čo je dôležité – práca pre decká. Keď sa stratí dôležitý obsah, vtedy to podľa mňa stratí aj zmysel. Čo je teda tým obsahom? Čo by v Asociácií malo byť prítomné? Aby tam boli ľudia, ktorí sa rozumejú tomu čo hovoria a majú k tomu vzťah. V každej organizácií sú ľudia, ktorí svojej práci rozumejú a majú k nej vzťah. To však ešte neznamená, že budú spolu komunikovať a niečo tvoriť...? -Zamyslenie- Skúsim sa spýtať inak. Čím si myslíš, že môže tvoja organizácia prispieť k tomu, aby bola Asociácia živá? My napríklad veľmi radi organizujeme...výlet na Orave, ktorý stmelí všetkých členov, spojíme to s nočným člnkovaním, nebezpečným nočným výletom do Roháčov. Spojiť to so stretnutím ako vzdelávanie či spoločné stretnutie Radi sa podujmeme – máme čo ponúknuť. Zároveň ponúkame naše netradičné know-how.
Minimálne štandardy a koncept NPDM Výborne. Teším sa zo skvelej ponuky. Rád by som sa ešte spýtal čo si myslíš o minimálnych štandardoch? Ja si myslím, že je to lepšie ako klasické štandardy (pozn. „veľké“ štandardy), lebo...použijem príslovie jedného bojového umenia, ktoré hovorí radšej zopakovať dvadsať cvikov tisíc krát ako tisíc cvikov dvadsať krát. Pre mňa to znamená radšej mať menej štandardov, ktoré budeme dodržiavať ako mať 150 štandardov, ktoré nám budú nejasné a nebudeme ich dodržiavať a budú sa len prelínať, komplikovať a zamotávať situáciu. Minimálne štandardy sú dobré pre pracovníkov a dobrovoľníkov. Klasické štandardy možno použiť pre vedúcich pracovníkov, vysoké školy a iné pracoviská. Aké vnímaš riziká v štandardoch a v činnosti Asociácie v tomto smere? Byrokratizácia. Tým, že by sme sa dostali do legislatívneho rámca, tak o to viac, keďže žijeme na Slovensku, by sme museli strpieť byrokraciu. A to mi príde ako strata obsahu. Profesionalizácia nie je zlá, aby však s profesionalizáciou nenastúpila obrovská byrokratizácia - papierovačky a podobné veci. Niektorí ľudia považujú nízkoprah za príliš liberálny (asi to nie je to správne slovo, ale neviem nájsť iné - vhodné). Čo si o tom myslíš? Záleží na situácií. Opäť prirovnanie: ak sa budeš topiť vo vode a bude sa približovať záchranný čln. Budeš premýšľať nad tým či má peknú farbu, či náhodou nemá záplatu na sebe? Nikto nad tým nebude rozmýšľať. Preto, ak to pomôže, tak som za liberálny prístup. Ale ak je človek už na hladine, tak netreba hádzať záchranný čln, ale ho treba zobrať za ruku a potiahnuť vyššie. To už je niečo iné. Človek, ktorý sa vyhrabe z najhnusnejších problémov potrebuje potiahnuť niekde vyššie. Pre tých, ktorým pomôžeme v nízkoprahu by mala existovať iná ponuka alebo by na nich mal myslieť samotný nízkoprahový program. Vlastne hovoríš o tom, na čom sa zhodli niektorí účastníci minulých seminárov – buď by mala existovať dostatočná ponuka nadväzujúcich služieb pre klientov, alebo by mal nízkoprahový program poskytovať druhú úroveň služieb sám. Práve preto sme pred dvoma rokmi predstavili dva stupne fungovania. Samotný nízkoprah a služby, ktoré sú tým záchranným člnom a druhým je dobrovoľnícky program a dobrovoľnícke aktivity. Ak niekto podrastie, môže sa zapojiť do programu, kde bude pomáhať iným, ktorí túto pomoc potrebujú. Vďaka za rozhovor Views: 596 | Print | E-mail
Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4 |
Pridať komentár